Nemyslí na mňa

Sme s priateľom 4 roky, máme 2 ročné dieťa. Pred pol rokom som začala chodiť do práce, aby sme sa mali o niečo lepšie, pretože on ako chlap nezarába poriadne, ale mu to vraj to stačí. Mám vzor vo svojom otcovi, ktorý robil a robí čo nám očiach vidí, všetko vyrieši, spraví. A to ma štve na priateľovi, predsa by sa ako chlap mal vedieť postarať poriadne o svoju rodinu. Nikdy nič neopraví, neurobí, keď ho o niečo poprosím, vždy má milión výhovoriek a mňa to už strašne unavuje program všetko opakovať, takže si to radšej všetko urobím sama. Za ďalší mi program vyčíta, že nemáme sex, program o ňom hovorí, má neustále narážky a mňa už je z toho fakt zle.

Na Vianoce sme sa dohovorili, že si dáme nejakú drobnosť. Tak som nedostala nič, pretože vraj sa program kupovali darčeky všetkým iným a on nemal peniaze. Ja som mu darčeky kúpila, pretože som nad tým premýšľala dlho dopredu. Neviem prečo mi teda v novembri úplne zbytočne kupoval tovar z ružového slona za dosť peňazí o ktoré som vôbec nestala, na to mal, ale urobiť radosť ma na Vianoce, to už nie. Neviem, či som ho prestala milovať, ale rozhodne ma prestal priťahovať.

Jeho záľuby sú pivo, futbal a to je program dookola. Prestáva sa o seba starať, je mu jedno, či je cely zarastené, neoholené, neostrihany. Zrejme toto všetko pramení aj z toho, že som asi stále neprehryzla rozchod pred 6 rokmi, každý deň na bývalého priateľa myslím, hovorím si čo by bolo, keby. Už neviem, čo robiť aby som naňho prestala myslieť, aby ma tento vzťah napĺňal (pokiaľ je to ešte vôbec možné, najradšej by som sa zbalila a odišla), aby som bola rada za to čo mám. Ale priateľ na mňa jednoducho totálne kašľa a príde mi, že myslí len na seba. Ignoruje to, keď mu niečo poviem alebo ho o niečo poprosím. A ja si pomaly uvedomujem, že takto to už dal nejde. Veľmi ma to vycerpava a neviem, ako dlho to ešte takto vydržím.